Navrhujeme polyfunkčnú budovu, ktorá pojme ako aj multifunkčnú sálu, tak aj administratívne prevádzky.Budova je riešená ako konštrukčný dvojtrakt a chodbový trojtrakt. Konštrukčný systém je pozdĺžny železobetónový skelet s prievlakmi na rozpon 9,7 m a 7,75nbsp;m. Rozpony stropných dosiek sú 6,25 m a 6,05 m. Stužujúcim prvkom je schodiskové jadro a štítové steny, ktoré umožňujú aj zástavbu susednej parcely.
Parkovanie osobných automobilov navrhujeme v podzemnej garáži obslúženej výťahom snbsp;vjazdom z verejnej komunikácie. Tento vjazd je umiestnený v najnižšom mieste pozemku. Navrhujeme tiež samostatný vstup pre peších po rampe, ktorá, vďaka svahovitosti ulice, prekonáva výšku jedného podlažia.
Vytvárame tak vstupný predpriestor budovy, ktorý je vyvýšený nad parkujúcimi automobilmi vnbsp;ulici. Nová multifunkčná sála je navrhnutá v 1.nbsp;nadzemnom podlaží anbsp;je prístupná ako znbsp;existujúceho objektu VŠMU, tak znbsp;foyer v novo navrhovanej budove. Znbsp;foyer je prístupná tiež prednášková miestnosť.
V zadaní nového domu nie sú požadované vertikálne komunikácie ani sociálne zázemie. Avšak navrhovaná budova má inú podlažnosť, iné konštrukčné a svetlé výšky než existujúca budova VŠMU. Preto navrhujeme v novom objekte schodisko prepájajúce všetky podlažia a tiež nakladný výťah, ktorý umožňuje obsluhovať aj technicky náročné prevádzky.Vzhľadom k chýbajúcim bezbariérovým WC v existujúcej budove sme sa rozhodli doplniť tiež minimálne sociálne zázemie.
Iannis Xenakis navrhoval fasády v la Tourette ako notový zápis jeho abstraktných symfónií. Fasáda navrhovanej budovy je komponovaná ako živá abstraktná symfónia. Lamely sa otáčajú podľa slnka, alebo podľa aktuálnych potrieb užívateľov domu.
Fasáda sa mení podľa počasia a aktuálneho diania v budove. Odráža tak zároveň dianie v exteriéri a interiéri. Materiálom lamiel je mosadz odrážajúca aktuálne svetelné podmienky a ktorá sa tiež premieňa v dlhšom čase, teda vie starnúť.